Monastery in Zdislava
Kláštror v Zdislave
The former farmhouse is located directly opposite the church of St. John the Baptist in Zdislava and together with it and the smaller park it forms a small village square. Interesting interiors, vaults and wooden trusses form the farmhouse make a core for transforming the building into a Cistercian monastery. After a long consideration of a possible function, I made this decision and I think that it is justified with recpect to volumes, masses, their layout and location. After removing the most ruined objects, I approached the reconstruction. I added a truss, a chapel and a connecting corridor that joins each building into the one unit. I completely preserve the first floor with all of the interesting vaults and add the roof. I preserve the object on the other side of the complex too and remake it into the library. In the middle there is a large garden.
Bývalý statok sa nachádza priamo naproti kostolu Sv. Jána Krstitela v Zdislave a spolu s ním a menším parkom tvorí náves. Zaujímavé interiéry, klenby a drevené krovy tvoria základ premeny objektu na cisterciácky kláštor. Po dlhom uvažovaní o prípadnej funkcii som dospel k tomu to rozhodnutiu a myslím, že to má opodstatnenie a v rámci objemu hmot, ich usporiadania a lokality je to vhodné miesto. Po odstránení rozpadnutých objektov som pristúpil k rekonštrukcii. V rámci objemov som doplnil vyšší krov, kaplnku a spojovaciu chodbu, ktorá spája jednotlivé budovy do jedného celku. Kompletne zachovávam spodné podlažie so zaujímavými klenbami v objekte najbližšie pri kostole, na ktoré nadstavujem krov. Tak isto ponechávam objekt na opačnej strane, s ktorého vznikla knižnica. Uprostred je velká záhrada.
Tento kraj je známy tým, že neveriacich je tu mnoho. Nemyslím si však, že o sto rokov to bude rovnao. Ešte pred sto rokmi to tak nebolo! Pozerám sa preto do budúcnosti. Rád by som posílil vieru a náboženské povedomie obyvatelov tohto kraja. Zasial nejaké zrnko. Zdislava je známa ako bývalé pútne miesto. Obraz, ktorý visí v kaplnke v lese je zázračný a Panna Mária skrz neho už vyliecila niekolko ludí. Zároveň aj názov obce nesie meno podla Sv. Zdislavy z Lemberka (bývalý Krásny potok). Preto myslím, že práve v Zdislave by mohlo byť to pravé miesto pre duchovný priestor, a tak aj znovuzrodenie pútneho miesta. Rád by som sa preto tento semester venoval téme kláštora. Aby sa Zdislava a jej kostol stali takýmto centrom viery v blízkej budúcnosti.
Pápež Pius XI. napísal:
Od najstarších dôb sa tento (kontemplativný) spôsob života, najviac dokonalý a užitocný pre celé kresťanstvo, prínosnejší, než si ktokolvek dokáže predstaviť, v cirkvi zakorenil a rozšíril do všetkých strán ...Pre celé kresťanské spoločenstvo povstal z tejto inštitúcie nezmeratelný úžitok, pretože zmysel existencie mníchov žijúcich v súkromí svojich ciel, nezaťažených výkonom žiadnej viditelnej služby a nemajúcich s ňou čokolvek spoločné, spočíva v jej sústredenosti na veci nebeské. Pre cirkev bolo velmi dôležité obnoviť tento najviac svätý spôsob života v jeho pôvodnej sile, aby už nikdy nenastal nedostatok ludí zasvätených modlitbe, ktorí neustále vyprosujú Božiu milost, a tak z nebies priťahujú všetok možný úžitok pre ludí, ktorí príliš nedbajú o svoju spásu... Prajeme si, aby sa tak cenná inštitúcia rozmáhala a rozrastala. Ak bola niekedy v cirkvi Božích pustovníkov tohto druhu potreba, tak je to práve dnes, kde tolko kresťanov povoluje uzdu svojim túžbam po pozemskom bohatstve a rozkošiach tela...
Situácia dnešných kláštorov je v porovnaní z minulosťou ťažká.
Po roku 1950, kde bola táto činnosť ofciálne zakázaná ich v Čechách zostala iba hrstka aktívnych. Po štúdiu rôznych rádov a reholí som sa rozhodol bližšie sa venovať rádu cisterciánov. Pre lokalitu Zdislavy je najvhodnejší aj z hladiska ich práce a režimu. Cisterciácky rád sa riadi heslom -Ora et labora!-, teda -Modli sa a pracuj!- a svoje kláštory budovali prevažne v odlahlých končinách, aby príliš neprichádzali do kontaktu s laikmi a mohli lahšie dodržovat prísnu reholnú kázeň. Okolo týchto objektov sa väcšinou nachádzal vodný tok a množstvo neobrobenej pôdy, ktorú začali postupne kultivovať. Medzi najznámejšie cisterciácke kláštory v Českej republike patria kláštory v Plasoch, v Hradišti nad Jizerou, v Oseku, v Ždáre nas Sázavou alebo Vyšebrodský a Zbraslavský kláštor. Rád cisterciákov vyššej observancie (trapisti) majú ešte kláštor v Novom dvore pri Toužimi a v Poličanoch.
Dohromady sú dnes aktívne iba 4 z nich.
Nové kláštory boi zakladané buď odštiepením z väčšieho kláštora, fundáciou cirkevnej alebo svetskej osoby, kde osadenie nového kláštora 12 mníchmi a opátom prebehlo z materského kláštora. V cisterciáckej zbožnosti zaujíma významné postavenie Panna Mária, ako Bohorodička a matka Ježiša Krista.
Pôvodný požiadavok prostoty sa spočiatku premietol aj do architektúry kláštorných chrámov. Ich kostoly boli jednoduché, strohé a bez všeliakej sochárskej ci maliarskej výzdoby. Chýbali im aj farebné okná.